Názov tohto článku tvorí myšlienka, ktorú už v živote počul nejeden z nás. Jej autorstvo je pripisované Williamovi Shakespearovi. Ak by sme ju chceli nejakým spôsobom preformulovať, tak môžeme povedať, že voľba toho, čo považujeme za príťažlivé resp. krásne je na každom z nás. Taktiež môžeme zhodnotiť, že človek je tvor, ktorý sa vyznačuje množstvom túžob. Po uspokojení jednej, prichádza ďalšia a takto sa to opakuje po celý náš život. Súčasný filozof Slavoj Žižek na základe toho túžbu popisuje ako „prázdny kontajner“, čo už samé o sebe odkazuje na jej nenásytnosť. Predmetom žiadostivosti sa môže stať čokoľvek, dôležité sú len konkrétne preferencie jednotlivca.
Pokiaľ by sme sa obmedzili iba na fyzickú príťažlivosť medzi subjektmi, tak sa objektom záujmu môže stať muskulatúra, široké ramená, výrazné pehy, jamky v lícach, ale aj guľatý zadok, pekne tvarované prsia či štíhle nohy a malé chodidlá. Inými slovami, „koľko ľudí, toľko chutí.“
Zaujímavé ale je, že obdivovanie nôh a chodidiel sa v našej kultúre považuje za niečo abnormálne až choré, kým verejne prejaviť, že sa nám páči niekoho dekolt alebo zadok je bezvýhradne akceptované. Naproti tomu v Číne storočia prevládala tradícia, ktorá zabraňovala rastu chodidiel, pretože ich malý vzrast sa považoval za estetický a príťažlivý.
Nechcem túto tradíciu nijakým spôsobom obhajovať, pretože mladým ženám spôsobovala mnoho utrpenia. Uvádzam ju len preto, že nastoľuje otázku: Prečo sa na našom území vníma človek, ktorý sa prizná k tomu, že sa mu páčia nohy a chodidlá, ako niekto, kto je nejakým spôsobom chybný, nenormálny príp. úchylný.
Ja tvrdím, že s týmito ľuďmi je všetko v absolútnom poriadku. Ak by nebolo, neexistovalo by toľko druhov, farieb a vzorov na samo-držiacich silonkách a také veľké množstvo topánok, ktoré zvýrazňujú chodidlo a odhaľujú prsty. Myslím si preto, že by sme takéto osoby nemali odsudzovať. Čo keby sme ich naopak začali vyhľadávať?
Príjemnou motiváciou by mohla byť napr. rozprávka o Popoluške. Všetky ženy, boli kedysi malými dievčatkami a snívali o tom, že sa nájde princ, ktorý im obuje krásnu sklenenú črievičku. Ak sa bojíte snívať alebo sa vám tento dôvod zdá detinský, tak sa skúste zamyslieť nad tým, akí vďační maséri by mohli byť takýto ľudia. Veľmi dobre vieme, že nie je veľa tých, ktorí by sa do tejto činnosti hrnuli s nadšením, skôr naopak. Taktiež by sme medzi nimi mohli nájsť vynikajúceho pedikéra či pedikérku. A nech zdvihne ruku tá, ktorú by nepotešilo, ak by si jej partner všimol ten červený lak na prstoch jej chodidiel, ktorý si kúpila, aby mu urobila radosť. V prípade, že vy ste tým človekom, ktorého vzrušuje pohľad na nohy a chodidlá, tak vedzte, že sa nemáte za čo hanbiť. A ak vás moje myšlienky nepresvedčili, tak sa zameriavejte při sexe na nohy Privatportal.
