Ona X krát za vzťahu psychické problémy, depresia, úzkosť.. z milej, hodnej ženy sa stal uzlík nervov a nechuť k životu. Zafixovala sa len na partnera (46), prestala sa stýkať s ľuďmi, prestala robiť konicky. Predtým mala svoj život pod kontrolou a bola silná sebavedomá žena, obklopená spostu ľuďmi. Jej partner dokonalosť sama, všetko až nezmyselné, že taký partner vôbec existuje. Nejakým spôsobom ju ale všetko zhadzoval – kamarátov, jej nasadenie, koľko má peňazí, všetci hlupaci, porad si mala na niečo dávať pozor a na všetkých, na svoje zdravie, životný štýl … ale zároveň ju vo všetkom neuveriteľne podporoval.

Ona sa večne strácala v ňom a riešila len sebarozvoj, terapia, začala všetky odstrihávať za života okrem neho. Riešila so sebou X porúch, domnienka, ktoré ju vždy odborníci vyvrátili – že je zlý človek, čo drží v sieti svojho milého, keď on je taký úžasný.. ba naopak toto smerovalo dosť na partnera.. Dochádzalo to k veľkým hadkám jej nešťastia a jeho života, niekoľkokrát chcela zo vzťahu odísť a vždy ju bolo aspoň na čas lepšie, nechápala prečo, keď má vedľa seba človeka, čo pre ňu žije. Porad ospravedlnenia, smerom k nemu, ako je ona zlá, čo sa to s ňou sakra deje … Potom začala podozrievavosť, hádky z jej strany. On nekonfliktný, ale klamár.

Takže z obláčika neuveriteľnej lásky prišiel tvrdý pád. Rozchod veľmi škaredé z jeho strany, iná žena – samozrejme partnerka opäť paranoidná, naschvála formou nepríchodu domov, že si chce žiť svoj život po, ktorom ju nič nie je. Keď za ňou prišiel, tak ju potom vyčítal, že sa len pretvaroval. Samozrejme pre ňu, pre mňa, to skončilo katastrofou. Neschopnosť sa odpútať, nepochopenie, samozrejme som ho poznala aj pred naším vzťahom a presne takto vyzerala aj jeho bývalá partnerka z rozprávania. Troska, neschopná nič urobiť správne, nič nevedela, všetko robil len on, bolo mi ho ľúto, že chce tiež len lásku a nie aby ho niekto nenávidel.